Pestovanie a pitie kávy vo veľkom začalo na Somálskom polostrove v tzv. „Africkom rohu“, kde v etiópskej provincii Kaffa bol podľa legendy  kávovník objavený.  Je zaznamenané, že plody kávovníka boli otrokmi prenesené z dnešného Sudánu do Jemenu a Arábie cez Mochu, veľký prístav svojej doby. Káva bola kultivovaná v Jemene už v 15. storočí, pravdepodobne aj oveľa skôr.  V snahe predísť jej pestovaniu inde, Arabi zakázali vývoz úrodných kávových zŕn.  Obmedzenia boli nakoniec obídené v roku 1616 Holanďanmi, ktorí  priniesli mladé rastliny kávy do Holandska, aby ich pestovali v skleníkoch.

Spočiatku orgány v Jemene pitie kávy aktívne podporovali. Prvé kaviarne boli otvárané v Mekke a rýchlo sa rozšírili po celom arabskom svete ako prospievajúce miesta, kde sa hral šach a vo víre hudby a tanca sa vymieňali klebety.  Nič podobné doposiaľ neexistovalo: spoločenský a obchodný život tu prebiehal v príjemnom prostredí a za cenu šálky kávy tu každý mohol obchodovať. Čoskoro sa však tieto miesta stali centrom politickej činnosti a tak počas niekoľkých desaťročí bola káva a kaviarne zakázané. Opäť boli povolené, keď sa zaviedla daň z kávy.

Do konca r. 1600 Holanďania pestovali kávu na juhu západného pobrežia Indického subkontinentu v oblasti Malabar. V roku 1699 previezli rastliny kávovníka do Batávie (terajšia Jakarta) na ostrove Jáva v Indonézii. Počas niekoľkých rokov sa tieto holandské kolónie stali hlavnými dodávateľmi kávy do Európy, kde ju po prvý krát doviezli benátski obchodníci  v roku 1615. Prvé európske kaviarne boli otvárané v Benátkach od roku 1683. Najslávnejšou je snáď Caffe Florian založená v roku 1720 na námestí San Marco, ktorá je otvorená dodnes.

Prvá písomná zmienka o pití kávy v Severnej Amerike je z roku 1668. Onedlho na to boli založené prvé kaviarne v New Yorku, Philadelphii, Bostone a ďalších mestách. Do Strednej a Južnej Ameriky,  kde dnes káva prevláda ako hlavná kontinentálna plodina, ju však začali šíriť ako prví Holanďania. V roku 1718 ju priviezli do svojej kolónie Surinam, následne na  plantáže vo Francúzskej Guyane a v Brazílii. Od roku 1730 bola káva pestovaná britskými kolonistami na Jamajke,  kde sa dnes ako jedna z najznámejších a najcennejších pestuje v Blue Mountains.

Rýchle rozšírenie produkcie v Brazílii a na Jáve spôsobilo výrazný pokles svetových cien, ktoré  dosiahli svoje dno v roku 1840. Od tohto poklesu nastal silný vzostupný pohyb. Vrchol dosiahol v roku 1890.  Počas tohto vzostupného obdobia, najmä kvôli nedostatku pracovnej sily a pozemnej dopravy,  expanzia produkcie v Brazílii výrazne spomalila.  Medzitým vzostupný pohyb cien povzbudil rozmach pestovania kávy v iných regiónoch Ameriky ako je Guatemala, Mexiko, El Salvador a Kolumbia.

 V roku 1905 Kolumbia už vyváža pol milióna vriec kávy, v priebehu ďalších desiatich rokov sa vývoz ešte zdvojnásobí.  Zatiaľ čo sa Brazília zúfalo snaží kontrolovať svoju nadprodukciu, kolumbijská káva sa teší obľube u amerických a európskych spotrebiteľov.  V roku 1914 Brazília dodáva  tri štvrtiny dovozu do USA s 5,6 milióna vriec, avšak v roku  1919 toto číslo klesá na 4,3 milióna, kým v Kolumbii podiel vzrástol z 687.000 na 915.000 vriec.  V tomto istom období  globálny  vývoz zo Strednej Ameriky  do USA vzrástol z 302.000 na 1,2 milióna vriec.

 Aj napriek politickým zmätkom, sociálnym otrasom a ekonomickej nestálosti, 20. storočie zaznamenalo  v podstate nepretržitý nárast dopytu po káve. Stále rastúci dopyt,  najmä v období vysokých svetových cien,  viedol k rozšíreniu produkcie kávy do oblastí vhodných na jej pestovanie  v celom svete.  S procesom dekolonizácie,  ktorý začal po druhej svetovej vojne,  sa stalo veľa štátov v Afrike (najmä Uganda, Keňa, Rwanda a Burundi) v rôznej miere závislých na príjmoch z exportu kávy. 

 Význam kávy pre svetové ekonomiky nemožno podceňovať.  Je to jeden z najcennejších primárnych produktov na svetovom trhu (v mnohých rokoch druhý v poradí hneď za ropou)  ako zdroj devíz pre producentské krajiny.  Jej pestovanie, spracovanie, obchod, doprava a marketing poskytujú zamestnanie stovkám  miliónov ľudí po celom svete.  Káva je rozhodujúca pre ekonomiku a politiku v mnohých rozvojových krajinách, v mnohých najmenej rozvinutých krajinách sveta vývoz kávy predstavuje viac ako  50 percent ich devízových príjmov. Káva je obchodovanou komoditou na svetových komoditných burzách, najmä v Londýne a New Yorku.